na Blog.cz

Kana (仮名) je slabičná abeceda, ktorá sa používa v Japonsku. Vznikla približne v desiatom storočí a postupne sa zvykom zaužívala aj do písaného prejavu. Okrem dvoch slabičných abecied, ktoré sa volajú hiragana a katakana, používajú Japonci aj znaky, prevzaté z Číny, ktoré nazývajú kanji znaky. Keďže je v predchádzajúcom článku spomenuté čítanie, je fajn objasniť si význam slabičných abecied a ich prepis v japončine/latinke.

Každá kana obsahuje 46 základných znakov, od ktorých sa potom ostatné odvíjajú. V tabuľkách nižšie si môžete všimnúť aj dva, ktoré sú farebne odlíšené a v súčasnosti sa s nimi už nestretnete. Jednotlivé znaky majú svoj vlastný spôsob písania, preto je dobré nájsť si napríklad na internete poradie znakov, ktorými sú jednotlivé slabiky písané. Pri učení sa japončiny je nutné ovládať správne poradie písania znakov.

Hiragana
Využíva sa na rôzne účely a vo vetách sa vyskytuje pomerne často. Možno ju vidieť medzi slovami vo forme častice (partikula), ktorá dáva vete zmysel, určite pády, predmety, podmety a podobne. Tiež sa nachádza na chvoste prídavných mien či slovies (okurigana), kde určuje čas či spôsob slovies, ich formu a časuje ich. Hiragana sa využíva aj pre niektoré japonské slová, ktoré sa nezvyknú písať kanji znakmi a jej výskyt zlepšuje prehľadnosť, keďže sa v japončine nerobia medzi slovami medzery.

Furigana - je to drobná hiragana, ktorá sa píše nad zložité kanji symboly. Využíva sa napríklad v novinách a časopisoch, prípadne v knihách, kde je použitý zriedkavo sa vyskytujúci znak, takže furigana slúži na to, aby ho mohol prečítať každý v tej správnej forme.

Katakana
Hoci vznikla skôr, používa sa menej a vidno ju vo vetách menej často. Obsahuje rovnaký počet základných slabík ako hiragana, hoci má aj rozšírenú verziu. Jej využitie sa vzťahuje na slová prebrané z cudziny - z angličtiny, francúzštiny, portugalčiny ap. Tieto sú prepísané katakanou a často sa na pôvodné slová aj podobajú. Tak isto je využívaná aj na zdôraznenie niektorého zo slov, ktoré sa namiesto klasického prepisu napíše katakanou (funguje ako u nás tučné písmo). Niektoré cudzie mená sa ňou prepisujú tiež, ale čím ďalej, tým viac sa využíva písanie cudzokrajných mien a názvov v latinke. Katakanu možno vidieť aj pri prepise zvukomalebných slov - onomatopojí.

Základná abeceda väčšinou nestačí a preto sa niektorý z radov slabík upravuje pomocou dodatočného znaku (dakuten), čím sa mení jeho znelosť. Používajú sa dve čiarky (") alebo krúžok (˚) a princíp ich používania môžete vidieť nižšie. Znaky sa odvodzujú tiež tak, že sa niektorý zo znakov Y- rady zmenší o polovicu a dá sa za niektorú slabiku, čím sa predĺži a upraví podľa koncovky Y- znaku. Takisto príklad v tabuľke nižšie - hiragana je vľavo a katakana vpravo. Všimnite si, že H- rada má dve možnosti pri tvorbe nových slabík.

A ako už bolo spomenuté, pre katakanu existujú aj rozšírené znaky, ktoré zlepšujú prepis zahraničných slov. Využívajú sa len ojedinele a pre ich tvorbu sa okrem dakuten používajú aj zmenšené koncovky samotných hlások (a, i, u, e, o). Viac nižšie (znaky sú v katakane).

V článku si môžete všimnúť isté zvláštnosti. Napríklad sa v základných slabikách niektoré čítania znakov vymykajú norme, kde znak tu sa píše ako tsu, znak ti sa píše ako chi, znak hu sa píše ako fu a znak si sa píše ako shi. A to nielen píše, ale aj číta. Aj znak wo sa zvyčajne číta ako o. Čo sa týka používania dakuten, je možné badať rovnaké čítanie pre dva rôzne znaky, presnejšie ji a zu, kedy sa to potom píše podľa toho, z akého znaku to je vytvorené a kde sa to nachádza. Tieto sa treba len mechanicky naučiť.

Popri tom, ako sem budú pridané aj ostatné články z histórie a pustíme sa do niečoho konkrétneho, rozhodol som sa, že rozpíšem testy, ktoré na niektorých čakajú na prijímačkách na japanistiku/japanológiu/japonskú filológiu. Aby sa to vošlo, vysvetlené sú len správne odpovede k jednotlivým otázkam.

Tentokrát to je Odborový test pre CUNI, originálom → na tejto stránke.

1. Preberanie čínskych kultúrnych vplyvov v staroveku v Japonsku kulminovalo (vrcholilo) v:
a) 6. storočí
b) 8. storočí
c) 11. storočí

Správna odpoveď je a) 8. storočí.
Počiatkom 6. storočia krajina začína preberať čínske vzory (písmo, náboženstvo). V období Nara (8. storočie) však dosahuje vrchol a všetky reformy po Taika sa riadili čínskou predlohou dynastie Tchang. Neskôr (obdobie Heian) Japonsko prerušilo s Čínou styky.

2. Prečo v období kamakurského šógunátu, ktorý založil Yoritomo z rodu Minamoto, vládol rod Hōjō?
a) pretože rod Minamoto vojensky porazili
b) pretože rod Minamoto podľahol mongolským nájazdom a Hōjō nastúpili namiesto nich
c) pretože rod Minamoto nemali vhodného nástupcu a rod Hōjō sa k moci dostal politickými intrigami

Správna odpoveď je c).
Keď zomrel Yoritomo, boli to práve Hōjō, ktorých zásluhou sa stal titul shōgun dedičný, tým, že funkcia regenta prešla na jeho syna. Rodu Minamoto zostal titul shōgun, no moc mali v rukách Hōjō.

3. Japonci cestovali najintenzívnejšie do zahraničia
a) v 15. storočí, kedy vláda podporovala dovoz čínskych umeleckých diel, remeselných výrobkov, mincí ap.
b) v 16. storočí, kedy prekvital všeobecný obchod v JV Ázii
c) v 17. storočí, kedy sa naučili od Európanov stavať lode s veľkým výtlakom

Správna odpoveď je b).
Bolo to v 16. storočí v takzvanom období bojujúcich štátov Sengoku, kedy krajinu zmietali nepokoje. Najskôr preto, že sa vďaka Európanom viac aktivizoval obchod v JV Ázii a tiež preto, že ľudia odchádzali za "lepším životom" do zahraničia.

4. Najväčšiu povojnovú krízu demokracie Japonsko zažilo
a) pri vypuknutí Kórejskej vojny, kedy bolo Japonsko opäť prakticky okupované Američanmi
b) pri búrkach v parku Hibiya, kedy davy protestovali proti Portsmouthskej zmluve
c) pri predĺžení Bezpečnostnej zmluvy s USA na počiatku 60. rokov
d) pri úplatkárskej aféra Lockheed, ktorá otriasla základmi vlády LDS

Správna odpoveď je c).
Presnejšie to bolo v roku 1960, kedy Amerika predĺžila tzv. Bezpečnostnú zmluvu, čoho výsledkom boli rozsiahle nepokoje študentov, ktorí boli proti okliešťovaniu cudzou veľmocou a riešila sa vážna otázka: Bezpečnosť alebo demokracia?

5. Pojem shōen znamená:
a) formu držby pôdy
b) typ role v divadle kabuki
c) druh zbrane
d) typ básnickej formy

Správna odpoveď je a) forma držby pôdy.
Shōen sa spája s obdobím Heian a jednalo sa o súkromné vlastníctvo pôdy. Ľudia, ktorí zúrodnili, obrobili a zavlažili nejaké políčko, toto dostali do majetku a stalo sa ich vlastníctvom (snaha o obhospodárenie neúrodných oblastí).

6. V Japonsku dnes nemôže nastúpiť na trón žena, pretože
a) v histórii neexistuje takýto proces
b) cisár je zároveň najvyšším predstaviteľom šintoistického kultu, ktorý je vyhradený výlučne mužom
c) to odporuje stále ešte prežívajúcej konfuciánskej tradície usporiadania spoločnosti, podľa ktorého je žena podriadená mužovi
d) to neumožňuje súčasná legislatívna úprava
e) uvedené tvrdenie je neplatné, nakoľko podľa poslednej novely zákona o cisárskej rodine z roku 2006 môže nastúpiť na trón korunná princezná, ale len v prípade, že v žiadnej z vedľajších vetví cisárskeho rodu nie je mužský potomok

Správna odpoveď je d).
Hoci sa v roku 2006 táto otázka aktívne riešila, nič sa na legislatíve nezmenilo. V období Nara vládla posledná cisárovná a keďže ju chcel využiť mních a získať tak moc, po jej smrti ho vyhnali (rok 770) a odvtedy na trón nezasadla žiadna žena.

7. Najpočetnejšiu národnostnú menšinou, žijúcu v Japonsku, tvoria
a) ľud Ainu
b) Kórejci
c) Číňania (vrátane Číňanov, pochádzajúcich z Taiwanu)
d) Vietnamci

Správna odpoveď je c) Číňania.
Títo tvorili v roku 2008 takmer 30% zo všetkých národnostných menšín, žijúcich v Japonsku. Po nich to boli Kórejci (viď komentár nižšie).

8. S ktorým štátom má Japonsko nevyriešené územné spory?
a) Vietnam
b) Kambodža
c) Mandžusko
d) USA (Boninské ostrovy)
e) ČLR
f) Japonsko nevedie územné spory so žiadnym štátom

Správna odpoveď je e) Čína.
Japonsko má viac sporných území (s Čínou, Kóreou a Ruskom). Čo sa týka Číny, sú to ostrovy Senkaku. Spadajú pod Japonsko, ale Čína si na ne robí nárok.

9. Ktorý z nižšie uvedených diel patrí do žánru gunki monogatari?
a) Zápisy z voľných chvíľ
b) Príbehy rodu Taira
c) Príbeh princa Gendžiho
d) O starom zberačovi bambusov

Správna odpoveď je b) Príbeh rodu Taira.
Gunki monogatari vznikajú až v období Kamakura a vyznačujú sa vojenskou tematikou. Heike monogatari (平家物語) popisuje boj medzi klanmi Taira a Minamoto. Všetky ostatné spomenuté diela sú z obdobia Heian.

10. Ktorý z týchto výrokov je pravdivý?
a) Matsuo Bashō bol autorom historických románov v období Edo.
b) Matsuo Bashō bol autorom poézie haiku a chōka v období Muromachi.
c) Matsuo Bashō bol autorom poetických textov a žánrov haibun v období Genroku.
d) Matsuo Bashō bol autorom poézie haiku v období bojujúcich kniežatstiev.

Správna odpoveď je c).
Haibun (俳文) je literárny žáner, kde sa spája denník putujúceho s básňami haiku. Matsuo Bashō napísal napríklad dielo Úzka cesta do vnútrozemia (Oku no hosomichi). Tvoril v období Genroku (časť obdobia Edo).

11. Ktorá z nasledujúcich viet najlepšie vystihuje situáciu v japonskom filmovom priemysle 60. rokov 20. storočia?
a) Točilo sa viac filmov než v 50. rokoch a medzi hlavné žánre patrili filmy historické.
b) K slovu sa prihlásila tzv. nová vlna a točilo sa viac filmov než v 50. rokoch.
c) Točilo sa viac filmov než v 80. rokoch a hlavným žánrom tzv. novej vlny boli historické filmy.
d) Točilo sa menej filmov než v 50. rokoch a objavila sa tzv. nová vlna.

Správna odpoveď je b).
V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia dosiahla japonská kinematografia vrchol. Točilo sa veľa dokumentárnych filmov a drám, točilo sa viac ako v predchádzajúcej dekáde a vznikla tzv. nová vlna.

12. Pre dobu Nara je/sú typický/-é:
a) časté boje medzi rodmi uji
b) tesné zopätie budhizmu s vládnymi inštitúciami
c) rozmach budovania miest po celej zemi
d) intenzívne styky so susednou Kóreou

Správna odpoveď je b).
Za upevnením budhizmu stál cisár Shōmu, ktorý postavil napríklad chrám Tōdai-ji. Ďalej sa obdobie Nara vyznačuje množstvom reforiem, ktorých vzorom bola čínska dynastia Tchang.

13. Pre zahraničné vzťahy Japonska platí nasledujúce tvrdenie:
a) v období Heian boli na vzostupe, pretože čínsky vzor konečne našiel svoje uplatnenie
b) jeden z ich vrcholov spadá do prvej polovice šógunátu Muromachi a tieto vzťahy iniciovala dynastia Ming
c) z japonskej strany neboli až do počiatku doby Tokugawa nikdy nepriateľské

Správna odpoveď je b).
Prvú odpoveď vylúčime, keď zoberieme fakt, že Japonsko s Čínou kontakty prerušilo. A tretiu preto, že už odpradávna podnikali Japonsko výpravy do Kórey so snahou dobyť ju...

14. Akým názvom označujeme japonskú tušovú maľbu?
a) nihonga
b) sumie
c) karae

Správna odpoveď je b) sumie.
Sumie (墨絵) značí tušovú maľbu a okrem Japonska sa praktikovala aj v Číne či Kórei.

15. K čomu slúžili budhistickým mníchom kóany?
a) boli to pomôcky pre zlepšenie pamäti
b) ich lúštením sa pokúšali dosiahnuť osvietenia
c) mnísi ich memorobali, aby dosiahli prerodenia do Západného raja

Správna odpoveď je b).
Kōan značí neriešiteľnú otázku a v prípade budhistických mníchov boli veľmi časté. Napríklad: "Ako znie tlesknutie jednej ruky?" Pomocou riešenia týchto otázok mali dosiahnuť osvietenie.

16. Ktorý z nasledujúcich pojmov označuje kórejské národné jedlo?
a) sidžo
b) kimči
c) madžong

Správna odpoveď je b) kimchi.

17. Jeden cyklus tradičného čínskeho kalendára používaného vo všetkých krajinách východnej Ázie má:
a) 12 rokov
b) 24 rokov
c) 60 rokov

Správna odpoveď je c) 60 rokov.
Čínsky kalendár má 12 zvierat vo zvieratníku a v tradičnom kalendári má každé zviera 5 možností, v ktorom zo živlov sa nachádza. Hoci sa potom tiež určuje, že je to yin alebo yang, všeobecne sa udáva 60 ročný cyklus.

18. Ktoré zviera má podľa tradičných japonských predstáv moc očarovať človeka?
a) líška
b) jastrab
c) opica
d) korytnačka

Správna odpoveď je a) líška.
Líška - kitsune (狐) je japonské mýtické stvorenie, často je zobrazovaná s deviatimi chvostami. Pojem Kitsunetsuki znamená "byť posadnutý líškou" - obeťou bola mladá žena, do ktorej vstúpila líška popod nechty alebo cez hruď.

19. Do češtiny preložený historický román Musashi napísal:
a) Masuji Ibuse
b) Kōbō Abe
c) Eiji Yoshikawa

Správna odpoveď je c) Eiji Yoshikawa.

20. Do češtiny preložený román Žena z dún (Písečná žena) je literárnym obrazom:

c) Údelu muža, ktorý zablúdil v osídlených pobrežných dunách, kde sa za dramatických okolností zbližuje s jednou z miestnych žien. Autorom je Kōbō Abe a dielo sa v originále volá Suna no onna.

21. Na otázku: "Čím sú odlišné literárne motívy dvoch japonských laureátov Nobelovej ceny za literatúru, Yasunari Kawabata a Kenzaburō Ōe?" sa dá odpovedať:

a) Kawabata jemne, často len náznakovo, rozvíja motív pút a ich pevnosti či krehkosti v medziľudských vzťahoch. Ōe je sústredený na človeka spoločenského a rozvíja motív ľudského zlyhávania pod tlakom vonkajších, často drastických, okolností.

22. Japonský jazyk:
a) nerozlišuje vôbec jednotné a množné číslo
b) má mnoho koncoviek pre rozlíšenie jednotného a množného čísla
c) má niekoľko koncoviek pre rozlíšenie jednotného a množného čísla

Správna odpoveď je c).
Japončina rozlišuje množné číslo a to v prípade osobných zámen, kedy sa za slová dávajú suffixy. Jedná sa napríklad o nasledovné: Watashi (私) - ja; Watashi-tachi (私たち) - my. Existuje len zopár suffixov, všetko ostatné sú slová všeobecné: Hana (花) - kvet, kvety.

23. Ktorý hudobný nástroj sprevádza prednášača textu v japonskom bábkovom divadle?
a) koto
b) bubon
c) shamisen
d) flauta
e) biwa

Správna odpoveď je c) shamisen.
Tento trojstrunový nástroj a spev sú veci, ktoré tvoria pozadie pre samotné dianie v bunraku, umocňujú ho a obohacujú.

Filmová éra Japonska má dnes už vyše sto rokov a filmy z tejto krajiny sú aj v Európe vysoko cenené. Kvôli prehľadu sú jednotlivé obdobia japonskej kinematografie viditeľne vymedzené pre konkrétne desaťročia a v jednoduchosti sú tu obsiahnutí režiséri, ich diela a vlny, v ktorých tvorili.

Tvorba filmov v Japonsku začala rokom 1897, kedy sem prišli prví kameramani, bratia Lumièroví. Vzniklo zopár prvých diel, ktoré sa inšpirovali národným divadlom kabuki a bunraku. Jednalo sa o pohybujúci sa obraz bez zvuku, nakoľko bola kinematografia len v začiatkoch - medzi prvé patrí krátky dokumentárny film či záznam z hry kabuki, Momijigari, ktorého autorom bol Tsunekichi Shibata. Tento žáner dramatických filmov sa nazýval gendaigeki (現代劇).

Postupne vznikali aj ďalšie filmy a známym hercom sa čoskoro stal Onoe Matsunosuke (尾上松之助), ktorý hral vo vyše 1.000 filmoch.

Od roku 1910 sa začali združovať filmoví kritici, ktorým sa nepáčil prílišný teatrálny nádych, ktorý z filmov išiel (práve pre inšpirovaním sa divadlom kabuki ap.). Združenie, ktoré vytvorili, nazvali "Hnutie za čistý film" (純映画劇運動 - jun-eigageki undō). Toto hnutie sa postupne stalo centrom pre vývoj scenáristiky.

Významným režisérom bol Inoue Masao (井上正夫) s jeho filmom "Kapitánova dcéra", kde do nemého filmu pridal niekoľko nových prvkov.

Svoju kariéru tu začal Mizoguchi Kenji (溝口健二), ktorého filmy boli neskôr veľmi cenené, napríklad Ugetsu (雨月) alebo "Život Oharu" (西鶴一代女 - saikaku ichidai onna).

V dvadsiatych rokoch vzniká žáner jidaigeki (時代劇), v ktorom sa režiséri zaujímali napríklad o samurajov, remeselníkov či farmárov. Známi autori tých dôb sú Daisuke Itō s jeho filmom "Denník z ciest Čúdžiho" (忠次旅日記 - chūji tabi nikki); Masahiro Makino s filmom Roningai (浪人街). Preslávil sa aj Teinosuke Kinugasa so svojím experimentom "Strana šialenstva" (狂った一頁 - kurutta ippēji).

Ako rástla moc ľavice, prispôsobovali sa tomu aj filmy a v dvadsiatych rokoch boli často ľavičiarsky orientované. Na celé desaťročie film ovplyvňovala cielená cenzúra zo strany vlády. Zachovalo sa však iba zopár diel z tohto obdobia, čo zapríčinili zemetrasenia, iné prírodné katastrofy a zbombardovanie Tokia počas druhej svetovej vojny.

Na rozdiel od západu sa v Japonsku natáčali nemé filmy až do tridsiatych rokov. Medzi známych režisérov tohto obdobia patril Naruse Mikio (成瀬 巳喜男), ktorého filmy sa dostali aj do amerických kín. Opäť treba spomenúť režiséra Kenji Mizoguchi, ktorý úspešne natáčal ďalšie filmy.

Vláda sa viac začala zaujímať o film, čoho dôsledkom bolo "Filmové právo", ktorým dal štát kinematografii väčšiu autoritu. Začali vznikať krátke diela, propagujúce Japonsko - rôzne "kultúrne filmy" a dokumenty, ktoré sa niesli v realistickom štýle.

Pre druhú svetovú vojnu a slabú ekonomickú situáciu bola ovplyvnená aj kinematografia. Film bol využívaný ako propaganda, ktorá znázorňovala slávu a nesmrteľnosť Japonskej ríše. Väčšina diel má preto militaristické námety, napríklad o útoku na Pearl Harbor.

To bolo neskôr spracované vo filme Sugata Sanshirō (姿三四郎), ktorý spracoval slávny Kurosawa Akira (黒澤明).

Režisér Akira Kurosawa a herec Toshiro Mifune spolupracovali a dali vzniknúť kvalitným dielam - "Opitý anjel" (酔いどれ天使 - yoidore tenshi) a "Zatúlaný pes" (野良犬 - nora inu).

Kvôli okupácii americkej SCAP po skončení vojny boli nacionálne orientované filmy zakázané a nahradené americkými dielami na viac ako desaťročie (napríklad bolo zakázané, aby sa vo filme objavovali národné symboly - hora Fuji v pozadí bola vystrihovaná či zakrývaná, a pod.).

→ Cinema of Japan.

Keďže je nepraktické a neprehľadné vyhľadávať si literatúru z konkrétnych období, v týchto niekoľkých častiach budete oboznámení s japonskou literatúrou pre to-ktoré obdobie, začínajúc od prvých prameňov a končiac súčasnými literárnymi velikánmi. Budú tu stručne vypísaní japonskí predstavitelia, náplň ich tvorby, rozdelenie literárnych diel a najznámejšie spisy, ktorými sa Japonsko môže pýšiť.

Na čele krajiny bol shōgun a literatúra bola zväčša vojenská. Historicky sa nachádzame v 12.-17. storočí, kedy krajinu zmietali mocenské boje a cisár žil v zabudnutí. Keďže sa rozšírilo písmo a čínština splynula s japončinou, k písaniu sa dostali širšie vrstvy ľudí. Básnická forma tanka strácala na kvalite a nahradila ju takzvaná reťazová báseň renga (連歌). Fungovala na princípe striedania 7- a 5-slabičných veršov, jednalo sa o slovnú hru, ktorú hrali viacerí autori.

Čo sa týka príbehov, prevládajú vojnové príbehy gunki mono (軍記物) a senki mono (戦記物). Boli to bojové príbehy o vojne medzi jednotlivými rodmi a zväčša bývali skreslené a poskytovali obraz ideálneho feudálneho panovníka. Najčastejšie boli opisované boje medzi rodmi Minamoto a Taira.

- Hōgen monogatari (保元物語) - tento príbeh je predohrou k príbehu Heiji monogatari.

- Heiji monogatari (平治物語) - je o tom, ako rod Taira zničí rod Minamoto.

- Heike monogatari (平家物語) - rod Minamoto porazí rod Taira vo vojne genpei - lyrické.

- Genpei seisuiki (源平盛衰記) - rozšírená verzia Heike monogatari - epické.

V období Muromachi vznikali ďalšie vojenské diela.

- Dejiny veľkého mieru - Taiheiki (太平記).

- Záznamy z pustovne - Hōjōki (方丈記) - autorom bol mních Kamo no Chōmei (鴨長明), ten opisoval pohromy a katastrofy, ktoré sa stali v hlavnom meste Kyōto.

- Črty zo záhaľčivých chvíľ - Tsurezuregusa (徒然草), autorom je Yoshida Kenkō (吉田兼好).

Okrem literatúry sa rozvíja v 14.-15. stor. aj divadlo nō (能) - veršované hudobné drámy - a frašky kyōgen (狂言) - vtipné satiry na ľudské nedostatky. Veľmi známym autorom a zároveň aj hercom či dramaturgom divadla nō bol Zeami Motokiyo (世阿弥元清).

Už v tomto období začínal rozvoj ľudovej literatúry. Vznikali "zošity pre zábavu" - otogi zōshi (御伽草子), v ktorých sa vyskytovali rôzne poviedky či príbehy. Ich obsah bol veľmi pestrý a rôznorodý.

→ Dejiny svetovej literatúry (str. 159-161).

Presne pred rokom, 11.03.2011, Japonsko zasiahlo obrovské zemetrasenie o sile 9,0 magnitúdy, po ktorom nasledovali prílivové vlny tsunami. Tieto poškodili jadrové reaktory v prefektúre Fukushima, konkrétne sa jednalo o atómovú elektráreň Fukushima dai-ichi genshiryoku hatsudensho (福島第一原子力発電所). Táto katastrofa, pri ktorej prišlo k rade výbuchov uvoľneného vodíka v obaloch reaktorov, bola označená za jednu z najhorších atómových katastrof (po Černobyle) a celé okolie museli evakuovať. Dlhé týždne potom sa snažili schladiť taviace sa reaktory, čo sa im napokon podarilo. O tom, čo sa tam dialo, je množstvo článkov - či tuzemských alebo zahraničných, preto sú tu uvedené len následky katastrofy:

Počet obetí sa uvádza až na 16.000, pričom ďalších 3.000 je stále nezvestných. Po ničivom zemetrasení zostalo bez strechy nad hlavou vyše 340-tisíc Japoncov a z rôznych krajín sveta boli do Japonska posielané záchranné balíky.

A dnes, 11.03.2011, o 14:46 (u nás o 6:46) sa v Japonsku zastavil čas. Všetci si totiž v tichosti a modlitbe uctili pamiatku zosnulým a prvé výročie Fukušimskej katastrofy.

Počas pamätnej ceremónie v národnom divadle v Tokiu zaprial premiér Yoshihiko Noda obetiam úprimnú sústrasť. "Sľubujem, že budeme sústrediť všetky sily na znovuvýstavbu postihnutých oblastí," povedal. Zišlo sa tam asi 1.200 hostí, na začiatku zaznela národná hymna a sála bola ozdobená bielymi chryzantémami a ľaliami. Ceremónie sa zúčastnil aj cisár Akihito so svojou manželkou Michiko. Povedal, že katastrofa "nesmie byť zabudnutá".

Napriek rozsahu škôd, ktoré boli napáchané, sa Japonsko neplánuje vzdať atómovej energie, nakoľko si uvedomuje jej dôležitosť, keďže sú takéto elektrárne relatívne lacné a účinné. Na výročie tiež protestovalo v Japonsku aj niekoľko desiatok ľudí, ktorí stáli za zrušením všetkých jadrových elektrární, celkovo však táto myšlienka mala len malý ohlas. Namiesto toho chce Japonsko investovať do zabezpečenia už existujúcich reaktorov, aby sa podobná udalosť už neopakovala.

Tak aspoň tá symbolická minúta ticha...

→ seuddeutsche.de

→ pluska.sk